Júlia Žitná
Keď som jednoducho nemožná (ale liečim sa)
Už je to raz tak. Som nemožná. Alebo ak chcete, neviem byť asertívna a v dnešných dravých časoch som absolútne nepoužiteľná. Toto svoje postihnutie som si prvýkrát uvedomila na výške, keď ma doktorka literatúry vypoklonkovala z kabinetu za značne oneskorený výber témy na diplomku a ja som sa jej ešte poďakovala a zaželala príjemný deň. Nechápala som, prečo sa jej vtedy ruka zastavila v polovici pohybu a obočie skúmavo zodvihlo. Ešte viac som nechápala, keď mi na druhý deň povedala, že mojou diplomovou vedúcou predsa len bude.