reklama

Pieseň o slnku

A už je to tu zase! V utorok bol prvý letný dážď a moja neter sa smiala, že slnko sa sprchuje a nechcela ísť domov, a potom hrmelo a ona sa bála; musela som jej vysvetliť, že to len nebo vypúšťa vodu z vane a v odtoku to klokoce ...

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)

... a tá búrka odštartovala ako každý rok leto a mne opäť narástli krídla a odvtedy sa vznášam asi tak meter nad zemou a nechce sa mi pracovať, nechce sa mi tváriť vážne, tancujem po byte, spievam najfalošnejšie ako viem, len aby to bolo dosť počuť a naháňam vonku psa a točím sa s neterkou a ona sa smeje a švagriná vzdychá, že má nie dve ale tri deti, ale ja za to nemôžem! Vážne! To všetko má na svedomí slnko, už pár dní tak krásne svieti a mení ma na dieťa a šteklí ma po celom tele, bodaj by som sa nesmiala a zohrieva mi vlasy a dievčatám skracuje sukne a chlapcom na ulici rozžiaruje oči a starcom vykrúca fúzy a vo vzduchu cítiť more a ja plávam ulicami, plávam späť časom až do Coimbri v Portugalsku, do parku, kde som ľúbila a do pohoria Serra de Geres, v ktorom sme tak krásne zablúdili a našli seba! ...O 16:03 sa vyplavím späť v meste na Hviezdoslavovom námestí a do mojich 28. narodenín ostáva ešte 8 dní a 8 hodín a zrazu mám ľahké srdce, vyhodila som z neho boľavé spomienky a ostala len radosť. Mám pocit, že žijem už stáročia, na hlave mám zopár šedivých vlasov, jednu jazvu na predlaktí, materské znamienko na ľavej dlani, pigmentový fľak na stehne po zobáku bociana, keď ma niesol mojim rodičom, malú jazvu na čele po kiahniach, v duši veľmi veľa pohladení a zopár škrabancov a viem, aké to je mať “v srdci ťažký žiaľ, na perách ľahký smiech“ ako spievajú Elánisti a mám ťažké nohy a vyzúvam si topánky, odkladám ich do refrénu piesne Walking in My Shoes – „... skús sa prejsť v mojich topánkach, potkneš sa v odtlačkách mojich krokov ...“, a viem, prečo Dave Gahan nechce pristáť späť na zemi, keď v piesni Never Let me Down Again lieta vysoko a pozoruje svet pod ním. Bola som s Virginiou, keď stála na brehu rieky a do vreciek si kládla kamene, cítim tvoj smútok, jej bolesť, jeho nádej, ich sklamania, vaše strachy, lebo vy ste vo mne a ja vo vás a tušenie tohto konečného splynutia je také vábivé, a súčasne tak bolestné! Nikdy k nemu nedôjde skôr ako po smrti, vedel to už Michel de Montaigne keď povedal: „Každá ľudská bytosť si nosí v sebe absolútnu ľudskú skúsenosť“ a je ma tak veľa, že sa nezmestím do vlastného tela a túžim byť všade a stále a so všetkými, tu a teraz, musím si však počkať, raz sa všetci dozvieme, akú farbu má Nebo zvnútra... dovtedy budem o ňom len písať a zvádzať slnko, aby mi venovalo ešte jedno horúce pohladenie.

Júlia Žitná

Júlia Žitná

Bloger 
  • Počet článkov:  50
  •  | 
  • Páči sa:  1x

žienka nedomáca, ktorá sa rada rozhliada okolo seba a sem-tam k tomu rada aj čosi povie Zoznam autorových rubrík:  útržky z každodennostípošepkysrdce na dlaniľudia v mojom životeúvahyfejtónyreportáže z PortugalskaSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu