reklama
Miesto pre vašu tvorbu. Staňte sa súčasťou komunity
Júlia Žitná

Júlia Žitná

Bloger 
  • Počet článkov:  50
  •  | 
  • Páči sa:  1x

žienka nedomáca, ktorá sa rada rozhliada okolo seba a sem-tam k tomu rada aj čosi povie Zoznam autorových rubrík:  útržky z každodennostípošepkysrdce na dlaniľudia v mojom životeúvahyfejtónyreportáže z PortugalskaSúkromnéNezaradené

reklama

úvahy

Návšteva v Centre Memory

Júlia Žitná

Návšteva v Centre Memory

Keď som vošla dovnútra, bola som trochu nervózna. Podvedome som očakávala, že sa z chodby vyroja postavy starých, bezprizorných ľudí, ktorí už dávno stratili kontakt s realitou. Nič také sa však nekonalo. „Nech sa páči, tadiaľto.“ posmelila ma sestrička. Ako som ju nasledovala, prešla som okolo skupinky starých ľudí driemajúcich s vyloženými nohami v polohovateľných kreslách. Pár z nich reagovalo na pohyb okolo seba zrýchleným žmurkaním, no potom sa opäť ponorili do seba. „Siesta. Po obede odpočívajú.“ Usmiala sa na mňa sestrička, otvorila mi dvere kancelárie a z nich sa ozval príjemný hlas: „Vitajte v Centre MEMORY.“

  • 30. jún 2007
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 3 313x
  • 4
V nemocnici

Júlia Žitná

V nemocnici

Sedela som na čalúnenej stoličke potiahnutej červenou koženkou, aké bývajú v staničných bufetoch a obzerala sa okolo seba. Striaslo ma, ale zima mi nebola. Čakala som pred dverami ambulancie svojej doktorky a priala si vypadnúť odtiaľ čo najrýchlejšie. Bolo len niečo po štvrtej, ale v nemocničnej hale vládlo ťaživé prítmie.

  • 9. mar 2007
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 915x
  • 5
Mamy včera a dnes

Júlia Žitná

Mamy včera a dnes

Vedia vždy všetko najlepšie. Určite lepšie ako my. Vedia, kam by sme mali ísť na dovolenku, ktorá farba nám pristane, ako by sme mali stráviť víkend. Vedia, či sme smutní, veselí, prepracovaní, aj keď my sami to o sebe nevieme. Boja sa o nás, keď odchádzame na cesty a nedávame o sebe vedieť. Pýtajú sa nás, čo budeme jesť, aj keď im trikrát povieme, že nič. Zbytočne im pripomíname, že už sme dospelí ľudia. Aj tak sa budú o nás starať, akoby sme stále boli ich malé dievčatká a malí chlapci. Naše mamy. Posledné svojho druhu.

  • 26. feb 2007
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 984x
  • 17
Keď duša ochorie

Júlia Žitná

Keď duša ochorie

Volajme ju napríklad Alena. Bola spolužiačkou a kamarátkou mojej tety zo strednej školy. Keď som sa s ňou prvýkrát stretla, sedela za kuchynským stolom u tety, nervózne fajčila, hojdala sa spredu dozadu, mala tmavé kruhy pod očami a prázdny pohľad. Už v tom čase sa liečila na depresiu: ambulantne a niekoľkokrát bola aj hospitalizovaná. Myslím, že to bol prvý človek s duševnou chorobou, ktorého som vo svojom živote nielen stretla, ale aj trochu spoznala.

  • 10. okt 2006
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 3 014x
  • 3
Čomu som nerozumela ako malá a čomu nerozumiem ako veľká

Júlia Žitná

Čomu som nerozumela ako malá a čomu nerozumiem ako veľká

Keď som bola maličká, nerozumela som mnohým veciam. Nechápala som, ako vedia doktori po narodení dieťatka, či je to dievčatko alebo chlapec. Nechápala som, prečo sa po čase nezmestím do svojich šiat a myslela som si, že sa jednoducho nosením zmenšujú.

  • 30. aug 2006
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 830x
  • 10
reklama
Ako sa maturuje z angličtiny

Júlia Žitná

Ako sa maturuje z angličtiny

Aj keď už dnes majú tohtoroční maturanti (aspoň väčšina) „skúšku dospelosti“ za sebou, mnohí z nich na ňu len tak skoro nezabudnú. Aspoň nie tí, ktorí maturovali z angličtiny a pri písaní eseje sa príliš snažili. Kritériá hodnotenia boli očividne zostavené v duchu hesla „menej je niekedy viac“, čo im dalo absurdnú podobu. Ale čo sa vlastne stalo?

  • 14. jún 2006
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 61
Zločin a trest?

Júlia Žitná

Zločin a trest?

Minule som v rádiu zachytila pre mňa šokujúcu správu. 18-ročný bývalý chovanec detského mestečka v Trenčíne - Zlatovce bol odsúdený na 10 rokov väzenia za krádež bicyklov a ozbrojené prepadnutie dvoch čerpacích staníc. Odsúdený sa proti rozsudku odvolal, ale Krajský súd v Trenčíne jeho odvolanie zamietol. Teraz jeho trest môže zmierniť už len milosť prezidenta.

  • 21. apr 2006
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 39
Jar na smetisku

Júlia Žitná

Jar na smetisku

Posledné dni to vyzerá, že jar definitívne prišla. Asi ako každý z nás, aj ja mám toto ročné obdobie veľmi rada. Obzerám sa očarená okolo seba a žasnem nad tou voňavou, zelenou premenou, ktorá sa deje v prírode. Cítiť ju aj u nás na sídlisku a práve vďaka nej aj naša betónová džungľa akosi zútulnieva ( “opeknieva” by bolo príliš silné slovo). Po zime, ktorá nemilosrdne odhalila špinu, v ktorej žijeme, sa to množstvo odpadkov okolo nás akosi opäť stratilo medzi rozkvitnutými kríkmi a trávou. A paradoxne práve v tomto čase, kedy nám tá špina až tak nebije do očí, si uvedomujem, na akom smetisku to vlastne žijeme.

  • 19. apr 2006
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 2
O chvíľke ticha a samoty

Júlia Žitná

O chvíľke ticha a samoty

Prvý zvuk, ktorý ku mne v to ráno doľahol, bolo naliehavé pípanie budíka, na ktoré som sa zobudila. Ach, kde sú tie časy, keď ma budieval jemný hlas môjho otca: „Julka, vstávaj, raňajky máš na stole.“ Vzdychla som si a bolestnú spomienku odohnala zapnutím rádia. Vtieravá bodrosť moderátorovho prejavu ma síce iritovala, ale aspoň ma dostala do slušného tempa, vďaka ktorému som odchádzala z domu načas.

  • 22. mar 2006
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 338x
  • 2
Čo sa dnes (ne)robí pre deti

Júlia Žitná

Čo sa dnes (ne)robí pre deti

Keď som sa pred pár rokmi dopočula, že neďaleko od nás otvorili v priestoroch jedného paneláku detské centrum (herňu), zajasala som. No konečne! Konečne niekto zrealizoval moju predstavu o mieste, kam by sa deti mohli chodiť zahrať a vyblázniť, keď sa nedá ísť do parku, lebo vonku sneží, fúka, prší (to keď sa slnko práve sprchuje – pozn. mojej neterky) a doma je straašná nuda. Konečne! Zaplesala som v duchu a hneď ďalšiu sobotu som tam zobrala svoje dve neterky.

  • 16. mar 2006
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 10
reklama
Život s bolesťou

Júlia Žitná

Život s bolesťou

Minule sa mi opäť ozvali moje zdravotné problémy, následkom ktorých som jednu hodinu z noci strávila v nepríjemných kŕčoch a triaške. Keď už som nevedela, ako sa mám uložiť, pomohlo mi vedomie, že čoskoro sa to skončí a ráno sa zobudím opäť v pohode. Tak sa aj stalo. V priebehu dňa sa však ozvali dozvuky nočného vypätia: vyčerpanosť a únava, ku ktorým sa pridružila mrzutosť z toho, že zrazu nevládzem pracovať a tešiť sa tak, ako obyčajne. Až keď ma popoludňajší spánok priviedol späť do normálu, pookriala som a bola som to opäť ja. Vtedy mi napadla otázka: A čo ľudia, ktorí žijú permanentne s bolesťou, s nejakým postihom? Keď mne v podstate banálne tráviace problémy zobrali také množstvo energie, čo potom s človekom robí permanentná bolesť? Čo sa deje v ľudskej duši, keď si nemôže povedať tak ako ja, dnes si dám pauzičku a zajtra budem opäť fit? Keď vie, že zajtra nebude fit, že žiadna pauzička neexistuje? Ja som sa na deň zmenila na mrzutú, podráždenú fúriu a na čo sa mení ťažko chorý človek? Mení sa vôbec? A potom som si spomenula na niekoľkých ľudí zo svojho okolia, pre ktorých je bolesť každodennou súčasťou ich života.

  • 25. jan 2006
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 16
Také obyčajné sobotné ráno

Júlia Žitná

Také obyčajné sobotné ráno

Minulú sobotu som vstala veľmi skoro. A nedobrovoľne. Z postele ma vytiahol môj pes Boby, ktorý sa žalostným kňučaním dožadoval svojej raňajšej prechádzky. Keďže mama bola v Tisovci, pripadla táto milá povinnosť mne. Naštvaná na celé psie plemeno som nadurdene vyšla z paneláka. Obloha bola zamračená, vzduch chladný. Toto je leto! Toto je sobota! Toto je život! Šomrala som si popod nos otrávene, zatiaľ čo Boby uveličene kontroloval svoje teritórium a moje ponosy mal očividne na háku. Čakal nás tradičný okruh popri tenisových kurtoch, domove dôchodcov, lesíku, pekárni a späť. Sem-tam nejakí psíčkari. Inak nikde nikto. Vyzeralo to, že za oknami panelákov ešte všetci sladko spia. Alebo nie?

  • 31. aug 2005
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 2
reklama
SkryťZatvoriť reklamu