Júlia Žitná
Návšteva v Centre Memory
Keď som vošla dovnútra, bola som trochu nervózna. Podvedome som očakávala, že sa z chodby vyroja postavy starých, bezprizorných ľudí, ktorí už dávno stratili kontakt s realitou. Nič také sa však nekonalo. „Nech sa páči, tadiaľto.“ posmelila ma sestrička. Ako som ju nasledovala, prešla som okolo skupinky starých ľudí driemajúcich s vyloženými nohami v polohovateľných kreslách. Pár z nich reagovalo na pohyb okolo seba zrýchleným žmurkaním, no potom sa opäť ponorili do seba. „Siesta. Po obede odpočívajú.“ Usmiala sa na mňa sestrička, otvorila mi dvere kancelárie a z nich sa ozval príjemný hlas: „Vitajte v Centre MEMORY.“