Bloghttp://zitna.blog.sme.sk/rssblog.sme.skblog@sme.skskNávšteva v Centre Memory (zitna)Keď som vošla dovnútra, bola som trochu nervózna. Podvedome som očakávala, že sa z chodby vyroja postavy starých, bezprizorných ľudí, ktorí už dávno stratili kontakt s realitou. Nič také sa však nekonalo. „Nech sa páči, tadiaľto.“ posmelila ma sestrička. Ako som ju nasledovala, prešla som okolo skupinky starých ľudí driemajúcich s vyloženými nohami v polohovateľných kreslách. Pár z nich reagovalo na pohyb okolo seba zrýchleným žmurkaním, no potom sa opäť ponorili do seba. „Siesta. Po obede odpočívajú.“ Usmiala sa na mňa sestrička, otvorila mi dvere kancelárie a z nich sa ozval príjemný hlas: „Vitajte v Centre MEMORY.“Sat, 30 Jun 2007 13:38:00 +0200http://zitna.blog.sme.sk/c/102059/Navsteva-v-Centre-Memory.html?ref=rssPremenlivo (zitna)Na slnku sú tmavé škvrny, na zemi dlhé tiene a všade je plno žiary, oranžovej a žltej,Fri, 25 May 2007 14:37:46 +0200http://zitna.blog.sme.sk/c/97033/Premenlivo.html?ref=rssPríliv (zitna)Najradšej by som si vypísala všetky myšlienky z hlavy, až by som ostala bez vlasov a s telom bez tiaže, ale nejde to a tie myši a lienky sa naháňajú a zvŕtajú v šialenom červenom tangu, vidím ich, keď si pošúcham oči a potom zatvorím, zrní to a chveje sa to a svieti to, ako televízna obrazovka, keď vypadne prúd,Sun, 15 Apr 2007 09:00:11 +0200http://zitna.blog.sme.sk/c/91275/Priliv.html?ref=rssV nemocnici (zitna)Sedela som na čalúnenej stoličke potiahnutej červenou koženkou, aké bývajú v staničných bufetoch a obzerala sa okolo seba. Striaslo ma, ale zima mi nebola. Čakala som pred dverami ambulancie svojej doktorky a priala si vypadnúť odtiaľ čo najrýchlejšie. Bolo len niečo po štvrtej, ale v nemocničnej hale vládlo ťaživé prítmie.Fri, 09 Mar 2007 10:47:35 +0100http://zitna.blog.sme.sk/c/85763/V-nemocnici.html?ref=rssMamy včera a dnes (zitna)Vedia vždy všetko najlepšie. Určite lepšie ako my. Vedia, kam by sme mali ísť na dovolenku, ktorá farba nám pristane, ako by sme mali stráviť víkend. Vedia, či sme smutní, veselí, prepracovaní, aj keď my sami to o sebe nevieme. Boja sa o nás, keď odchádzame na cesty a nedávame o sebe vedieť. Pýtajú sa nás, čo budeme jesť, aj keď im trikrát povieme, že nič. Zbytočne im pripomíname, že už sme dospelí ľudia. Aj tak sa budú o nás starať, akoby sme stále boli ich malé dievčatká a malí chlapci. Naše mamy. Posledné svojho druhu.Mon, 26 Feb 2007 09:38:07 +0100http://zitna.blog.sme.sk/c/83881/Mamy-vcera-a-dnes.html?ref=rssČasovanie (zitna) Mon, 05 Feb 2007 19:40:27 +0100http://zitna.blog.sme.sk/c/80586/Casovanie.html?ref=rssCesta okolo sveta za 24 hodín (zitna)Venujem Dáši Chrastovej Sú dni, keď opúšťam priestory svojho bytu a vychádzam z neho nie na ulicu, ale na hociktorom mieste na svete, kde sa mi zapáči. Aj dnes cestujem. Kabelku nechávam doma a beriem si väčšiu tašku. Okrem mobilu, vreckoviek a lesku na pery si do nej dnes hádžem aj pas. Zo skrine vytiahnem dlhý čierny kabát, lodičky nechám v predizbe a namiesto nich si obujem čižmy - veď dnes sa veľa nachodím.Thu, 16 Nov 2006 10:58:00 +0100http://zitna.blog.sme.sk/c/69689/Cesta-okolo-sveta-za-24-hodin.html?ref=rssKeď som jednoducho nemožná (ale liečim sa) (zitna)Už je to raz tak. Som nemožná. Alebo ak chcete, neviem byť asertívna a v dnešných dravých časoch som absolútne nepoužiteľná. Toto svoje postihnutie som si prvýkrát uvedomila na výške, keď ma doktorka literatúry vypoklonkovala z kabinetu za značne oneskorený výber témy na diplomku a ja som sa jej ešte poďakovala a zaželala príjemný deň. Nechápala som, prečo sa jej vtedy ruka zastavila v polovici pohybu a obočie skúmavo zodvihlo. Ešte viac som nechápala, keď mi na druhý deň povedala, že mojou diplomovou vedúcou predsa len bude.Tue, 07 Nov 2006 15:31:43 +0100http://zitna.blog.sme.sk/c/68769/Ked-som-jednoducho-nemozna-ale-liecim-sa.html?ref=rssKeď duša ochorie (zitna)Volajme ju napríklad Alena. Bola spolužiačkou a kamarátkou mojej tety zo strednej školy. Keď som sa s ňou prvýkrát stretla, sedela za kuchynským stolom u tety, nervózne fajčila, hojdala sa spredu dozadu, mala tmavé kruhy pod očami a prázdny pohľad. Už v tom čase sa liečila na depresiu: ambulantne a niekoľkokrát bola aj hospitalizovaná. Myslím, že to bol prvý človek s duševnou chorobou, ktorého som vo svojom živote nielen stretla, ale aj trochu spoznala.Tue, 10 Oct 2006 08:54:00 +0200http://zitna.blog.sme.sk/c/65131/Ked-dusa-ochorie.html?ref=rssKeď s človekom odíde aj kúsok miesta na Zemi (zitna)Už je to vyše roka, čo zomrela otcova krstná mama. Mala 92 rokov a úžasnú vôlu žiť, ktorá ju opustila po tom, ako zomrel môj otec. Pri jeho pohrebe neplakala – len sa bezradne pozerala okolo seba ako malé, vyplašené dieťa a vtedy si teta Katka zo Zvolena pomyslela: „Ani krstná tu už s nami dlho nebude.“ Tak sa aj stalo. Keď minulé leto spadla a zlomila si bedrový kĺb, v ukrutných bolestiach presedela nehybne celú noc, no i tak sa jej nepodaril oddialiť okamih, kedy prišla sanitka, do ktorej ju napriek jej protestom naložili. V nemocnici nikdy predtým nebola. Keď sme ju prišli navštíviť, mala práve po klystýre, na ruke infúznu ihlu a oči pevne zavreté. Otvorila ich iba na chvíľu, pozrela sa na nás bez slova, potom ich znova zatvorila a nepovedala ani slovo. Nepovedala nič ani vtedy, keď sme sa s ňou po polhodine bezradne lúčili. Iba brada sa jej nebadane chvela.Fri, 29 Sep 2006 15:30:36 +0200http://zitna.blog.sme.sk/c/63984/Ked-s-clovekom-odide-aj-kusok-miesta-na-Zemi.html?ref=rssPánu učiteľovi z lásky (zitna)27. augusta som mala televízor zapnutý len náhodou. Ako pozadie k obedu. Na obrazovke sa mihotali postavy starčekov vo vojenských uniformách a ľudí, ktorí si spomienku na SNP prišli uctiť spolu s jej staručkými účastníkmi. Bolo zvláštne sledovať vetchých starcov, ako trasľavým krokom prichádzajú k pomníku v napnutých, pevných uniformách ovešaní medailami.Fri, 08 Sep 2006 09:15:40 +0200http://zitna.blog.sme.sk/c/61594/Panu-ucitelovi-z-lasky.html?ref=rssČomu som nerozumela ako malá a čomu nerozumiem ako veľká (zitna)Keď som bola maličká, nerozumela som mnohým veciam. Nechápala som, ako vedia doktori po narodení dieťatka, či je to dievčatko alebo chlapec. Nechápala som, prečo sa po čase nezmestím do svojich šiat a myslela som si, že sa jednoducho nosením zmenšujú.Wed, 30 Aug 2006 10:08:21 +0200http://zitna.blog.sme.sk/c/60506/Comu-som-nerozumela-ako-mala-a-comu-nerozumiem-ako-velka.html?ref=rssAko som bola na spinningu (zitna)„Poď, je to super, bude sa ti to páčiť!“ lámali ma kamarátky, zatiaľ čo ja som na ne hádzala nedôvečivé pohľady. No ony to nevzdali. Vymenili si spiklenecké pohľady, Eva sa zhlboka nadýchla a triumfálne na mňa vyblafla: „Vydáš zo seba stres, vyventiluješ sa a ... je tam božský tréner. Má vymakané lýtka a vie dobre vyhecovať.“Mon, 28 Aug 2006 09:57:55 +0200http://zitna.blog.sme.sk/c/60243/Ako-som-bola-na-spinningu.html?ref=rss24. august 2006 v živote jedného človeka (zitna)Mám rada Bratislavu v dňoch aký bol včera, keď nás slnko nezadúša horúcimi dotykmi, ale len jemne hladí a kúpe vo svojom jase, až je celý deň čistý a voňavý od úsvitu až do súmraku.Fri, 25 Aug 2006 12:29:46 +0200http://zitna.blog.sme.sk/c/59946/24-august-2006-v-zivote-jedneho-cloveka.html?ref=rssNa ceste (zitna)Ťažko sa mi odtiaľ odchádzalo. Pršalo, vzduch voňal mokrou zemou a lúčnymi kvetmi a z Hradovej sa vyparovalo nebo.Tue, 08 Aug 2006 13:23:30 +0200http://zitna.blog.sme.sk/c/57968/Na-ceste.html?ref=rssAko sa babka do šenku vybrala (zitna)Všimla som si ju až po tom, čo som zdvihla zrak od svojho ledva vlečúceho sa psa a pozrela sa pred seba. Ešte pred chvíľou na chodníku nebolo ani živej duše. Niet divu, veď komu by sa v tejto páľave chcelo špacírovať pomedzi panelákmi! Tak kde sa tu zrazu vzala?Mon, 24 Jul 2006 16:33:36 +0200http://zitna.blog.sme.sk/c/56238/Ako-sa-babka-do-senku-vybrala.html?ref=rssPrečo bývam rada v Petržalke (zitna)„Chcem si kúpiť byt. Hocikde, len nie v Petržalke.“ „Odviezla by som ťa k tebe domov, ale keď ja sa v Petržalke bojím šoférovať.“ „Ty si z Petržalky, fááákt? To musí byť dosť drsné, čo?!“Thu, 20 Jul 2006 13:58:03 +0200http://zitna.blog.sme.sk/c/55873/Preco-byvam-rada-v-Petrzalke.html?ref=rssDespinin list prezidentovi USA (zitna)„Pozri, čo som našla!“ zvolala na mňa mama počas generálneho upratovania pracovne a do ruky mi podala akýsi list zo slovami: „To písala Despina. Pamätáš sa na ňu?“ Prekvapene som prikývla. Pravdaže som sa na ňu pamätala.Sat, 15 Jul 2006 15:17:34 +0200http://zitna.blog.sme.sk/c/55260/Despinin-list-prezidentovi-USA.html?ref=rssPúpavy (zitna)Všetkým, čo túžia lietaťFri, 30 Jun 2006 09:14:00 +0200http://zitna.blog.sme.sk/c/53630/Pupavy.html?ref=rssPieseň o slnku (zitna)A už je to tu zase! V utorok bol prvý letný dážď a moja neter sa smiala, že slnko sa sprchuje a nechcela ísť domov, a potom hrmelo a ona sa bála; musela som jej vysvetliť, že to len nebo vypúšťa vodu z vane a v odtoku to klokoce ...Fri, 16 Jun 2006 10:37:12 +0200http://zitna.blog.sme.sk/c/52228/Piesen-o-slnku.html?ref=rssAko sa maturuje z angličtiny (zitna)Aj keď už dnes majú tohtoroční maturanti (aspoň väčšina) „skúšku dospelosti“ za sebou, mnohí z nich na ňu len tak skoro nezabudnú. Aspoň nie tí, ktorí maturovali z angličtiny a pri písaní eseje sa príliš snažili. Kritériá hodnotenia boli očividne zostavené v duchu hesla „menej je niekedy viac“, čo im dalo absurdnú podobu. Ale čo sa vlastne stalo?Wed, 14 Jun 2006 12:33:32 +0200http://zitna.blog.sme.sk/c/51953/Ako-sa-maturuje-z-anglictiny.html?ref=rssGramatická vzbura (zitna)Šesť hodín popoludní a mne konečne padla, vypínam počítač, ponáhľam sa domov a je zamračené nebo aj čelo aj duša, volám z mobilu a sieť nie je jediné, čo je dnes preťažené, hlava je zavírená od všetkých slov, čo som dnes vyťukala na monitor ......Tue, 30 May 2006 13:40:14 +0200http://zitna.blog.sme.sk/c/50270/Gramaticka-vzbura.html?ref=rssO jednom neobyčajnom stretnutí (zitna)„Možno sme sa pár krát videli v Pezinku, keď som chodievala za Maťkom na psychiatriu.“ Usmiala sa pani na dievčinu, ktorá sa pri nej pristavila a potom mimovoľne pohladila po tvári chlapca, ktorý pri nej sedel.Sat, 20 May 2006 17:24:21 +0200http://zitna.blog.sme.sk/c/48992/O-jednom-neobycajnom-stretnuti.html?ref=rssByť cicou či nebyť cicou (že fakt silný príbeh) (zitna)„Už zase?“ pýta sa ma vyčítavým hlasom moja 8-ročná neterka a nadšene predstiera rozhorčenie: „Ty si chceš kúpiť ďalšiu špirálu?“ Potom dôkladne prevráti oči a s chuťou sa buchne po čele akože vôbec nechápe moju obsesívno-kompulzívnu slabosť pre reklamy na špirály.Mon, 15 May 2006 10:18:52 +0200http://zitna.blog.sme.sk/c/48328/Byt-cicou-ci-nebyt-cicou-ze-fakt-silny-pribeh.html?ref=rssSlová, len obyčajné slová ... (zitna),,Nemôžem ti dať cukrík, Paľko, to mám pre takého chlapčeka ako ty, čo ma čaká doma a on má dnes narodeniny, vieš.“ Snažila sa pani Čunderlíková vysvetliť chlapčekovi zo susedného paneláku svoju neochotu otvoriť vrecko s cukríkmi a ponúknuť ho. Malý Paľko na ňu chvíľu zazeral a potom z neho vyšlo: „Ty p....a!“ Zatiaľ čo pani Čunderlíková lapala po dychu, mamička malého drsňáka stojaca opodiaľ nevyzerala vyvedená z miery.Sat, 29 Apr 2006 11:42:42 +0200http://zitna.blog.sme.sk/c/46470/Slova-len-obycajne-slova.html?ref=rssZločin a trest? (zitna)Minule som v rádiu zachytila pre mňa šokujúcu správu. 18-ročný bývalý chovanec detského mestečka v Trenčíne - Zlatovce bol odsúdený na 10 rokov väzenia za krádež bicyklov a ozbrojené prepadnutie dvoch čerpacích staníc. Odsúdený sa proti rozsudku odvolal, ale Krajský súd v Trenčíne jeho odvolanie zamietol. Teraz jeho trest môže zmierniť už len milosť prezidenta.Fri, 21 Apr 2006 10:23:17 +0200http://zitna.blog.sme.sk/c/45493/Zlocin-a-trest.html?ref=rssJar na smetisku (zitna)Posledné dni to vyzerá, že jar definitívne prišla. Asi ako každý z nás, aj ja mám toto ročné obdobie veľmi rada. Obzerám sa očarená okolo seba a žasnem nad tou voňavou, zelenou premenou, ktorá sa deje v prírode. Cítiť ju aj u nás na sídlisku a práve vďaka nej aj naša betónová džungľa akosi zútulnieva ( “opeknieva” by bolo príliš silné slovo). Po zime, ktorá nemilosrdne odhalila špinu, v ktorej žijeme, sa to množstvo odpadkov okolo nás akosi opäť stratilo medzi rozkvitnutými kríkmi a trávou. A paradoxne práve v tomto čase, kedy nám tá špina až tak nebije do očí, si uvedomujem, na akom smetisku to vlastne žijeme.Wed, 19 Apr 2006 14:24:22 +0200http://zitna.blog.sme.sk/c/45272/Jar-na-smetisku.html?ref=rssDeň ako dar (takmer automatické a úplne radostné písanie) (zitna)Ani neviem kedy to dnes začalo zrazu len zdvihnem hlavu od počítača a vidím slnečné lúče na koberci v kancelárii áno možno vtedy to začalo a okno je otvorené a dnu prúdi teplý omamný vzduch darmo prišla jar a vonia krajšie a opojnejšie ako Chanel 5 a mne sa z nej krúti hlava zrazu sa mi nechce už viac prekladať mám pocit že mi je príliš tesno vo svojom vlastnom tele a žiada sa mi vyskočiť a zakričať že život je krásnyMon, 27 Mar 2006 21:28:52 +0200http://zitna.blog.sme.sk/c/42382/Den-ako-dar-takmer-automaticke-a-uplne-radostne-pisanie.html?ref=rssO chvíľke ticha a samoty (zitna)Prvý zvuk, ktorý ku mne v to ráno doľahol, bolo naliehavé pípanie budíka, na ktoré som sa zobudila. Ach, kde sú tie časy, keď ma budieval jemný hlas môjho otca: „Julka, vstávaj, raňajky máš na stole.“ Vzdychla som si a bolestnú spomienku odohnala zapnutím rádia. Vtieravá bodrosť moderátorovho prejavu ma síce iritovala, ale aspoň ma dostala do slušného tempa, vďaka ktorému som odchádzala z domu načas.Wed, 22 Mar 2006 09:33:19 +0100http://zitna.blog.sme.sk/c/41601/O-chvilke-ticha-a-samoty.html?ref=rssČo sa dnes (ne)robí pre deti (zitna)Keď som sa pred pár rokmi dopočula, že neďaleko od nás otvorili v priestoroch jedného paneláku detské centrum (herňu), zajasala som. No konečne! Konečne niekto zrealizoval moju predstavu o mieste, kam by sa deti mohli chodiť zahrať a vyblázniť, keď sa nedá ísť do parku, lebo vonku sneží, fúka, prší (to keď sa slnko práve sprchuje – pozn. mojej neterky) a doma je straašná nuda. Konečne! Zaplesala som v duchu a hneď ďalšiu sobotu som tam zobrala svoje dve neterky.Thu, 16 Mar 2006 10:14:19 +0100http://zitna.blog.sme.sk/c/40755/Co-sa-dnes-nerobi-pre-deti.html?ref=rssMoja mama (slohová práca k MDŽ) (zitna)Moja mama má 61 rokov. Narodila som sa jej, keď mala 33 rokov. To znamená, že obdobie, kedy som ešte nebola v jej živote, je ešte stále dlhšie ako obdobie, kedy ma už mala. Svoju mamu poznám – čuduj sa svete - od narodenia t.j. 27 rokov a rada si predstavujem, aká bola tých 33 rokov, keď ja som tu ešte nebola. Aká bola ako dieťa, ako mladé dievča... Nejaké informácie sa ku mne dostali, ale zdajú sa mi také neuchopiteľné, ako jej fotky z detstva či mladosti. Moja mama a rebelka? Moja mama že lozila po stromoch ako opica? Moja mama, pre ktorú sa raz na zábave skoro strhla bitka? Takáto že bola moja mama kedysi, keď ešte nebola mamou, ale mladým, beztarostným dievčaťom? Rebelka, šinterka, dievča za každú zábavu....taká asi bola kedysi. Láskavá, ustarostená, obetavá, unavená i energická, silná i krehká ......taká je dnes .....ako mama. Moja mama.Wed, 08 Mar 2006 09:53:43 +0100http://zitna.blog.sme.sk/c/39554/Moja-mama-slohova-praca-k-MDZ.html?ref=rssViera, nádej, láska (zitna) Od novy do splnu vlny ma ponesú po čiare života srdca a rozumuFri, 03 Mar 2006 10:28:33 +0100http://zitna.blog.sme.sk/c/38854/Viera-nadej-laska.html?ref=rssŽivot s bolesťou (zitna)Minule sa mi opäť ozvali moje zdravotné problémy, následkom ktorých som jednu hodinu z noci strávila v nepríjemných kŕčoch a triaške. Keď už som nevedela, ako sa mám uložiť, pomohlo mi vedomie, že čoskoro sa to skončí a ráno sa zobudím opäť v pohode. Tak sa aj stalo. V priebehu dňa sa však ozvali dozvuky nočného vypätia: vyčerpanosť a únava, ku ktorým sa pridružila mrzutosť z toho, že zrazu nevládzem pracovať a tešiť sa tak, ako obyčajne. Až keď ma popoludňajší spánok priviedol späť do normálu, pookriala som a bola som to opäť ja. Vtedy mi napadla otázka: A čo ľudia, ktorí žijú permanentne s bolesťou, s nejakým postihom? Keď mne v podstate banálne tráviace problémy zobrali také množstvo energie, čo potom s človekom robí permanentná bolesť? Čo sa deje v ľudskej duši, keď si nemôže povedať tak ako ja, dnes si dám pauzičku a zajtra budem opäť fit? Keď vie, že zajtra nebude fit, že žiadna pauzička neexistuje? Ja som sa na deň zmenila na mrzutú, podráždenú fúriu a na čo sa mení ťažko chorý človek? Mení sa vôbec? A potom som si spomenula na niekoľkých ľudí zo svojho okolia, pre ktorých je bolesť každodennou súčasťou ich života.Wed, 25 Jan 2006 09:44:11 +0100http://zitna.blog.sme.sk/c/33785/Zivot-s-bolestou.html?ref=rssBol raz jeden dom (zitna)Kdesi na strednom Slovensku existuje miesto, kde sú hory také vysoké a strmé, akoby mali každú chvíľu spadnúť na strechu vášho domu, a tak naliehavo blízko akoby vyrastali za plotom vašej záhrady. Medzi takýmito horami sa krčí mestečko Tisovec ako malé, ufúľané dieťa. Na jeho hornom konci sa tiahne štvrť Slávča, v ktorej sa končí asfaltová cesta a začína lesný chodník. Uprostred takejto ulice stál. Bolo ho vidieť už od železničných rámp. Dom. Takmer storočný starý pán, vetchý, zvráskavený, a predsa pevný. Prudké víchrice mu chceli strhúť pokrývku hlavy. Odolal. Voda sa mu snažila podraziť kolená a zhodiť ho na zem. Mokvel, ale ostal stáť. Od tuhých zím ho tak oziabalo, až na niektorých miestach popraskal. A aj tak dokázal zahriať.Mon, 16 Jan 2006 10:47:30 +0100http://zitna.blog.sme.sk/c/32568/Bol-raz-jeden-dom.html?ref=rssMôj rok 2005 (zitna)Je tomu týždeň aj dva dni, čo sme sa lúčili so starým rokom a vítali nový rok 2006. Zlomové okamihy Silvestra – odbíjanie posledných sekúnd starého roka a polnoc - som prežila prvýkrát sama. Keďže ani ja ani môj pes sme nemali veľmi chuť vítať nový rok na tisovskom námestí v spoločnosti vybuchujúcich petardov, odpojila som sa od kamarátov a išla domov. V prázdnom byte som zapálila len malú lampu a sviečku, schúlila sa do kresla a pomaly sa ponárala do sviatočnosti prítomnej chvíle.Mon, 09 Jan 2006 09:55:20 +0100http://zitna.blog.sme.sk/c/31711/Moj-rok-2005.html?ref=rssRodina z autobusu (zitna)Všimla som si ich už na zastávke. Najprv ma upútala mama. Mala krásne veľké sýtomodré oči a v nich krotkosť, nehu a únavu. Jej oblečenie zanechalo vo mne dojem ošúchanosti, až zanedbanosti. Akosi mi k tým čistým očiam nepasovalo. Potom som si všimla otca a ustúpila som o krok dozadu. Prechádzal popred mňa nevyrovnaným krokom s neprítomným výrazom v cholerickej, strhanej tvári, akú mávajú ľudia, ktorí sa dostali až na dno. A potom som si všimla deti.Thu, 05 Jan 2006 07:51:44 +0100http://zitna.blog.sme.sk/c/31284/Rodina-z-autobusu.html?ref=rssBabička Trávniková (zitna)Pochutnávala som si s mamou na bryndzovej polievke a zemiakových plackách v záhradnej reštaurácii v Tisovci, keď sme zrazu začuli čísi prenikavý hlas: „No on vás prišel pozdravit. Jó, kamaráta prišel pozdravit.“ Za dreveným oplotením sme zbadali starú pani so psíkom na rukách. Náš pes Bobi sa hneď postavil do pozoru a nového návštevníka už aj preveroval. Zaujaté pozorovaním oňuchávacieho manévra psov nezdvihli sme ani poriadne oči k pani, ktorá o chvíľu potiahla psíka za vodítko a vybrala sa smerom k nám. Tue, 11 Oct 2005 20:13:35 +0200http://zitna.blog.sme.sk/c/22669/Babicka-Travnikova.html?ref=rssStratená v Matrixe (zitna)Minule som volala na zákaznické číslo istého mobilného operátora. Chcela som si aktivovať jednu službu. Teda, aspoň som si to na začiatku myslela. Po desaťminútovej záplave informácií som už nemyslela vôbec. Slečna na druhom konci ma jedným dychom ovaľovala termínmi ako mini a maxi a flexi, a mne sa zdalo, že možnosti môjho chápania sa obmedzili na úroveň „ema má mamu, mama má emu.“ Pochopila som už len jej poslednú otázku: „Súhlasíte?“ „Súhlasím.“ hlesla som vysilene. Ako som o pár dní pochopila, aktivovala som si úplne iný program. Ako komplex produkt spolu s ďalšími dvoma službami.Wed, 07 Sep 2005 10:43:38 +0200http://zitna.blog.sme.sk/c/20127/Stratena-v-Matrixe.html?ref=rssTaké obyčajné sobotné ráno (zitna)Minulú sobotu som vstala veľmi skoro. A nedobrovoľne. Z postele ma vytiahol môj pes Boby, ktorý sa žalostným kňučaním dožadoval svojej raňajšej prechádzky. Keďže mama bola v Tisovci, pripadla táto milá povinnosť mne. Naštvaná na celé psie plemeno som nadurdene vyšla z paneláka. Obloha bola zamračená, vzduch chladný. Toto je leto! Toto je sobota! Toto je život! Šomrala som si popod nos otrávene, zatiaľ čo Boby uveličene kontroloval svoje teritórium a moje ponosy mal očividne na háku. Čakal nás tradičný okruh popri tenisových kurtoch, domove dôchodcov, lesíku, pekárni a späť. Sem-tam nejakí psíčkari. Inak nikde nikto. Vyzeralo to, že za oknami panelákov ešte všetci sladko spia. Alebo nie?Wed, 31 Aug 2005 19:44:14 +0200http://zitna.blog.sme.sk/c/19660/Take-obycajne-sobotne-rano.html?ref=rssNajkrajší kút v šírom svete je ... (zitna)...moja rodná zem... tak voľajako sa to spieva v známej piesni, že? Ja som si však neraz doplnila tento názov inými slovami. Existuje totiž na Slovensku kraj a v tom kraji mestečko, ktoré síce nie je moje rodné, ale je pre mňa tým najkrajším kútom na svete. Všetci moji kamaráti ho z môjho rozprávania už dávno poznajú. Ospevujem im ho tak oduševnene, že nejeden z nich zatúžil ísť sa naň pozrieť osobne. Medzi inými aj kamarátka Bea s priateľom Yvesom. Rozhodli sa pozrieť si tú nádheru počas cesty po Slovensku. Ako to dopadlo? Keď minuli dopravnú tabuľu s názvom mesta a už boli pripravení začať s výkrikmi obdivu, ako prvé ich zarazila ohavná budova vápenky a hora Čremošná ťažbou rudy dopolovice ohlodaná na kameň. Potom panelákové sidlísko, a potom Yves, očividne v šoku, cez zuby precedil:„Hm, tak toto je ten nádherný Tisovec.“ A zaradil trojku, dupol na plyn a zastavil až v Brezne. Bea sa ma neskôr mierne naštvane pýtala:„Ty si si z nás s tým Tisovcom robila srandu, že?“ Dušovala som sa, že nie. Naozaj som nesrandovala. Ale vďaka ich sklamaniu som si konečne uvedomila, že pre cudzinca Tisovec skutočne vyzerá dosť nevábne a že najkrajším kútom v šírom svete je naozaj iba pre mňa. PreSat, 13 Aug 2005 21:51:24 +0200http://zitna.blog.sme.sk/c/18206/Najkrajsi-kut-v-sirom-svete-je.html?ref=rssPocestní anjeli (zitna)Veríte v anjelov? Možno áno a ani si to neuvedomujete. Možno dokonca nejakých aj stretávate, a ani o tom neviete. Majú totiž mnoho tvárí a nemusia mať práve podobu okrídlenej bielej bytosti. Ja verím v anjelov strážnych.Verím, že sú pri mne na cestách, keď sedím za volantom a rozjímam, až z toho pištia pneumatiky a hlasno sa trúbi. Ale chcem vám porozprávať ešte o inej skupine anjelov. Nazvala som ich pocestní anjeli, pretože ich stretávam výhradne počas svojich potulkách svetom. Sú to normálni ľudia z mäsa a kostí ako vy alebo ja, a predsa čímsi zvláštni. Každé stretnutie s nimi je malá slávnosť. Objavia sa náhle, skrížia vám cestu, darujú vám časť svojho príbehu a skôr, ako im stihnete poďakovať, sú preč. Ostane po nich len zvláštny záchvev vo vzduchu, akoby vás pohladil vietor a náhla vnútorná sila ísť ďalej. Do ďalšieho mesta, ďalšej krajiny, ďalej od domova a bližšie k sebe. Mon, 25 Jul 2005 09:28:59 +0200http://zitna.blog.sme.sk/c/16665/Pocestni-anjeli.html?ref=rssČo ma môj otec naučil bez toho, aby o tom vedel (zitna)Pamätáte sa na seriál Beverly Hills 902 10? Na Slovensko dorazil asi pred 12 rokmi ako jeden z tých prvých amerických výchovných seriálov, ktoré ukazujú, aké dôležité je rozprávať sa navzájom o svojich citoch. V rodine Walshových sa všetci tak veľmi ľúbili, že sa o tom museli každú chvíľu uisťovať. Po každej hádke sa ospravedlňovali dojemnou vetou: „Prepáč, že som ranil tvoje city.“ Ak mal niekto z nich problém, vždy bol naporúdzi nejaký šľachetný nedočkavec so sústrastným pohľadom v očiach a skvostnou replikou na jazyku: „Nechceš si o tom pohovoriť?“ Ak sa náhodou jedna z týchto troch viet v nejakej časti neobjavila, zneistela som, či pozerám ten správny seriál. S postupom času prišli na Slovensko mnohé iné zušľachťovacie seriály a filmy. Rozprávalo sa v nich dojemne o citoch; rodičia odovzdávali svojim deťom múdre životné posolstvá typu “Život je ťažký, ale oplatí sa ho žiť.“ a “Aj keď sa raz rozlúčime, navždy budem pri tebe.“ Mon, 04 Jul 2005 23:22:42 +0200http://zitna.blog.sme.sk/c/15331/Co-ma-moj-otec-naucil-bez-toho-aby-o-tom-vedel.html?ref=rssObedná chvíľka poézie u Jožka (zitna)V súčasnosti je v Bratislave množstvo najrozmanitejších reštaurácií. Stačí si len vybrať. Či už je vašim kritériom cena, druh kuchyne, štýlovosť, určite si každý nájde to svoje. Čo sa však týka atmosféry, neprekonateľné ostáva pre mňa isté stravovacie zariadenie, ktoré by som vám chcela teraz popísať.Sun, 03 Jul 2005 13:53:35 +0200http://zitna.blog.sme.sk/c/15208/Obedna-chvilka-poezie-u-Jozka.html?ref=rssPotulky Minhom: Braga, Citânia de Briteiros, Guimarães (zitna)"Autobus do Bragy! Cestujúci, čo idú do Bragy, môžu nastupovať." Niečo v podobnom znení vykrikoval, samozrejme v portugalčine, malý, zavalitý chlapík do mikrofónu pobehujúc od jedného autobusu k druhému. Jeho úsilie uľahčiť nádejným cestujúcim orientáciu na chaotickej autobusovej stanici v Coimbre však bolo zmarené vrčaním motorov a hlasnou vravou. "To je náš autobus!" zvolala som nadšene, no potom trochu skleslo dodala: "Hm, ale ktorý?" Autobusová stanica v Coimbre v štýle obrovskej garáže s bránou, čo je súčasne vchodom aj východom a s chabým náznakom nástupíšť nie je žiadnym problémom pre flegmatických Portugalcov, no zato skutočným potešením pre dobrodružné povahy a utrpením pre ľudí so sklonmi k zmätkovaniu.Sat, 02 Jul 2005 13:25:20 +0200http://zitna.blog.sme.sk/c/15153/Potulky-Minhom-Braga-Citania-de-Briteiros-Guimar227es.html?ref=rssCoimbra - Lusitánske Atény (zitna)Najväčšie mestá v Portugalsku sú Lisabon, Porto, Braga a Coimbra. A hoci titulom hlavného mesta sa hrdí Lisabon, ani ďalšie tri neobišli naprázdno. Zatiaľ čo Porto je považované za centrum kultúrneho diania a Braga baštou cirkvi, Coimbra je kolískou vzdelania. Narodili sa tu prvý portugalský kráľ Afonso Henriques a jeho nasledovníci D. Sancho I, D. Afonso II, D. Sancho II ; nachádza sa tu tretia najstaršia univerzita v Európe, na ktorej vyštudovali velikáni portugalskej literatúry ako Almedia Garrett, Eça de Queirós, António Nobre. Niet divu, že Coimbra dostala prezývku A Lusa Atenas - Lusitánske Atény. Prestíž univerzity sem dodnes priťahuje tisíce študentov, ktorí z viac ako 80 tisíc obyvateľov Coimbry tvoria jednu štvrtinu. Oni sú dušou mesta; sú jeho hlavnou pulzujúcou tepnou a sú si toho patrične vedomí. Ak by niekto aj náhodou zapochyboval o ich privilegovanom postavení, rýchlo pochopí, ako sa veci majú pri pohľade na tričká s veľavravnými nápismi ako "Coimbra patrí študentom.", ktoré sa predávajú v študentskom centre.Sat, 02 Jul 2005 13:18:23 +0200http://zitna.blog.sme.sk/c/15152/Coimbra-Lusitanske-Ateny.html?ref=rssŠtudenti v Coimbre (zitna)Tretia najstaršia univerzita v Európe týčiaca sa na vrchole strmého svahu nad riekou Mondego je nielen geografickou a historickou dominantou mesta Coimbry, ale predovšetkým strediskom jej spoločenského a kultúrneho života. Rok sa tu nedelí na 12 mesiacov, 53 týždňov, ale na zimný semester, letný semester a prázdniny. Viac ako 20 000 študentov, ktorí vytrvalo deň čo deň zdolávajú strmé cestičky vedúce za vzdelaním vie, že ich skutočným poslaním nie je zušľachtiť sa akademickou múdrosťou, ale rozprúdiť staručkému mestu krv v žilách a vdýchnuť mu život svojou prítomnosťou. A k tejto svojej úlohe pristupujú nielen zodpovedne a svedomite, ale hlavne s veľkým potešením. Sat, 02 Jul 2005 13:10:25 +0200http://zitna.blog.sme.sk/c/15151/Studenti-v-Coimbre.html?ref=rssAkí sú Portugalci? (zitna)Najzápadnejší bod Európy, tam, kde zem končí a more začína a kde žije duch viery a dobrodružstva, ktorý portugalské karavely doviedol k novým svetom pre svet. Sat, 02 Jul 2005 10:48:28 +0200http://zitna.blog.sme.sk/c/15147/Aki-su-Portugalci.html?ref=rssČíslo 12 (zitna)Na tabuli sa rozsvietilo číslo 12. Pozrela som na čakanku, ktorú som žmolila v ruke, potom na tabuľu, opäť na čakanku, akoby som nemohla uveriť, že som konečne na rade. Podišla som k okienku a pri pohľade na postavu za ním som sa zháčila. Bolo to akoby ma niekto udrel do pleca a ja som sa snažila udržať rovnováhu. Hm, čakala som nejakú úradníčku v štrikovanom svetri, no namiesto toho na mňa spoza skla uprene hľadel muž v zelenej uniforme. Sat, 02 Jul 2005 10:32:26 +0200http://zitna.blog.sme.sk/c/15145/Cislo-12.html?ref=rssVčera, dnes a zajtra (zitna)Minule som išla okolo školského dvora v čase, keď sa domov vracali malí školáci. Ledva ich bolo spoza veľkých aktoviek vidno, ale zato ich bolo poriadne počuť. S úľubou som sa pozerala na šantenie asi 9-ročných chlapcov, keď tu mi zrazu zamrzol úsmev na tvári. „Versače, čakaj! Teraz ide Papuľa.“ Zakričal jeden z nich a druhý mu namrzene odpovedal: „Ja nechcem byť Versače, ja chcem byť Guru.“ Neveriacky som na nich pozerala. To snáď nemôže byť pravda! Ale bola. Chlapci sa hrali na aktérov známej reality show.Tue, 28 Jun 2005 19:09:15 +0200http://zitna.blog.sme.sk/c/14832/Vcera-dnes-a-zajtra.html?ref=rssTo bude tým počasím! (zitna) Pamätám si na jednu pani učiteľku, ktorá vždy, keď sa jej nechcelo učiť, zahľadela sa cez okno na oblohu a zavzdychala: "Pozrite sa na tie oblaky. Musí byť príšerný tlak. Tak strašne ma bolí hlava. Vás nie?" A my povzbudení lákavým prísľubom skrátenia výučby, pritakávali sme o sto šesť hlavami, až pokial nezaznelo očakávané "na dnes skončíme". Tue, 28 Jun 2005 18:30:01 +0200http://zitna.blog.sme.sk/c/14825/To-bude-tym-pocasim.html?ref=rss