reklama

Mamy včera a dnes

Vedia vždy všetko najlepšie. Určite lepšie ako my. Vedia, kam by sme mali ísť na dovolenku, ktorá farba nám pristane, ako by sme mali stráviť víkend. Vedia, či sme smutní, veselí, prepracovaní, aj keď my sami to o sebe nevieme. Boja sa o nás, keď odchádzame na cesty a nedávame o sebe vedieť. Pýtajú sa nás, čo budeme jesť, aj keď im trikrát povieme, že nič. Zbytočne im pripomíname, že už sme dospelí ľudia. Aj tak sa budú o nás starať, akoby sme stále boli ich malé dievčatká a malí chlapci. Naše mamy. Posledné svojho druhu.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (17)

Stali sa matkami v čase hlbokého komunizmu, ktorí ich naučil byť výkonnou jednotkou v práci, multifunkčným domácim spotrebičom, združeným priateľom školy a nedobrovoľnou súdružkou v jednom. Naučili sa, že keď chcú dopriať svojim deťom na raňajky kakao, musia najprv v rade vystáť Granko. Hodiny. Naučili sa, ako vystriehnuť čas, kedy do potravín privážajú pomaranče a banány. Naučili sa, že toaletný papier môže byť vzácnejší ako soľ a že ho treba kupovať na kvantá. Naučili sa, že postarať sa o rodinu je boj, a tak sa postavili na jej čelo a netušili ani, že v tom momente nastolili neoficiálnu vládu matriarchátu. Naše matky...Rezance do polievky nekupovali, ale robili doma. V lete závarali všetky možné druhy ovocia. Varili domáci lekvár, na jeseň tlačili kapustu, v sobotu drhli celý byt a v nedeľu piekli kysnutý koláč. Sem-tam zbehli ku kaderníčke dať si urobiť trvalú, ale veľa na seba nemíňali. Jednak každá koruna bola dobrá, či už sa šetrilo na dovolenku pri Balatone, alebo na škodovku. Dôležité bolo, že sa stále na niečo šetrilo. A potom, boli v takom šialenom kolotoči, že im neostával čas na ne samé. Mnohé z nich dali deti do jaslí, pretože „to sa tak vtedy robilo“, iné odvádzali deti do škôlky na šiestu, aby stihli o siedmej urobiť šéfovi kávu a nacvičiť si k tomu veselý úsmev. Po práci sa zastavili po deti a išli nakúpiť. Nákupy v tom čase ešte neboli rodinnou spoločenskou udalosťou a nechodievali naň autom. Preto z nich mávali vyťahané ruky, ale nie dobrú náladu. Voňali po kréme Marína a laku na vlasy Lybar. Boli bacuľaté, maminkovsky mäkké a široké, aby sme sa na ich náruč zmestili ešte aj ako veľkí. A my si radi overujeme, že sa naozaj do tej teplej, bezpečnej náruče ešte zmestíme a oni sa niekedy pozabudnú a nechcú nás z nej pustiť. Darmo majú niektorí z nás už svoje rodiny a vlastnú domácnosť, naše maminy nám budú stále cez víkendy nosiť koláče, volať nás na nedeľné obedy, pripomínať nám, aby sme sa teplo obliekli. Keď ideme na lyžovačku, vybalia nás zásobami jedla postačujúcimi pre celú chatu a ešte aj tie susedné. Keď natrafia v supermarkete na mrazené filé vo výhodnej akcii, nezabudú kúpiť aj pre nás. Keď ochorieme, prinesú nám lieky a naše deti zoberú k sebe. Svoje vnúčatká milujú, neunavuje ich donekonečna rozoberať, po kom majú hornú peru a zatočené mihalnice a opatrujú ich tak často, koľko len chceme. Navždy budú strážkyne rodinného krbu nielen svojej rodiny, ale teraz už aj našich rodín. Ich dcéry, ktoré sa nedávno stali matkami, alebo sa ešte len stanú, už také nie sú a ani tie ďalšie nebudú. Nejde o to, či sú mamy horšie, alebo lepšie. Nie sú ani také ani onaké. Ľúbia svoje deti rovnako, ako naše mamy ľúbia nás. Sú to však mamy iné než boli tie naše. Trávia menej času za sporákom. Jednak preto, že môžu využiť rôzne, vtedy nepredstaviteľné polotovary a jednak preto, že sa za hrncami odvážia striedať s manželmi.Milujú svoju rodinu, ale trvajú aj na svojich aktivitách mimo jej kruhu. Hľadajú si čas vyhradený iba pre seba. Udržiavajú kontatky s priateľkami, s ktorými si občas zájdu na kávu. Nepretekajú sa v pečení ani v umývaní okien. Nezakladajú si na tom, že mužova dokonale vyžehlená košela je ich vlastná vizitka. Stále sú to mamy, milujúce, starostlivé, strachujúce sa. Aj ony vedia všetko najlepšie a budú to vedieť, aj keď ich deti budú dospelí ľudia. Akurát, že ich už nebudú brať tak veľmi pod svoje ochranné krídla. A dovolia si stať sa v určitom bode pre svoje veľké deti nielen matkou, ale aj kamarátkou. A s láskou v srdci a slinami v ústach budú spomínať na ten úžasný marhuľový koláč svojej mamy, ktorý za ten svet nikdy neurobia taký dobrý ako ona.

Júlia Žitná

Júlia Žitná

Bloger 
  • Počet článkov:  50
  •  | 
  • Páči sa:  1x

žienka nedomáca, ktorá sa rada rozhliada okolo seba a sem-tam k tomu rada aj čosi povie Zoznam autorových rubrík:  útržky z každodennostípošepkysrdce na dlaniľudia v mojom životeúvahyfejtónyreportáže z PortugalskaSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu